Keď sa v médiách objaví pojem „mäkký cieľ“, väčšinou ho počujeme v súvislosti so školami, bombovými hrozbami alebo tragickými útokmi.
Aj preto si podnikateľ pri tomto slovnom spojení ľahko povie: „To sa našej firmy netýka.“
Lenže hotel, nákupné centrum, reštaurácia, kultúrne zariadenie, športovisko či iná verejne prístupná prevádzka môže mať s typickým mäkkým cieľom spoločného viac, než sa na prvý pohľad zdá.
A v roku 2026 sa táto téma dostáva výraznejšie aj na Slovensku.
Čo vlastne znamená „mäkký cieľ“?
Nie je to označenie nebezpečnej firmy ani miesta, na ktoré bezprostredne hrozí útok.
Mäkký cieľ je zjednodušene miesto, kde sa koncentruje väčší počet ľudí, kam je relatívne jednoduchý prístup a ktoré nie je možné chrániť spôsobom typickým napríklad pre vojenské alebo strategické objekty.
Práve kombinácia ľudí + dostupnosti + obmedzených možností ochrany vytvára jeho zraniteľnosť.
Európska komisia medzi takéto priestory zaraďuje napríklad školy, hotely, nákupné centrá, kultúrne a športové podujatia, dopravné uzly či ďalšie miesta s vysokou koncentráciou ľudí. Slovenské odborné podklady hovoria okrem škôl a nemocníc aj o hoteloch, nočných kluboch, kinách, kaviarňach, reštauráciách, športoviskách či verejných priestoroch.
A v tejto chvíli sa už téma prestáva týkať iba štátu. Začína sa týkať aj prevádzkovateľov miest, v ktorých sa denne pohybujú zamestnanci, zákazníci, hostia alebo návštevníci.
Prečo máme pocit, že mäkké ciele sú predovšetkým školy?
Pretože práve tak sme sa s týmto pojmom v posledných rokoch najčastejšie stretávali.
Po tragickej streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe v decembri 2023 prijala polícia preventívne opatrenia zamerané na školy a ďalšie mäkké ciele.
Na Slovensku sa tento výraz opakovane objavil aj pri bombových hrozbách. V odborných podkladoch ku Koncepcii ochrany mäkkých cieľov sa uvádza, že počas mája a septembra 2024 bolo zaznamenaných viac ako 1 500 hrozieb bombových útokov voči školám a bankám, čo narúšalo bežný chod dotknutých inštitúcií.
Mediálne spojenie mäkký cieľ = škola je teda pochopiteľné. Nie je však úplné.
Predstavte si namiesto školy hotel
Je piatok večer. V hoteli je 180 hostí, svadba so stovkou ľudí, personál, externí dodávatelia a návštevníci reštaurácie.
Recepcia je voľne dostupná. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Väčšina hostí budovu nepozná a nevie, kde sú núdzové východy ani koho má v prípade problému poslúchnuť.
Alebo nákupné centrum. Reštaurácia. Veľká administratívna budova. Kultúrne centrum. Výrobný podnik, v ktorom sa počas jednej zmeny pohybujú stovky zamestnancov a externých pracovníkov.
Z pohľadu pripravenosti už otázka neznie iba: „Máme kameru alebo SBS?“
Dôležitejšia otázka je: Čo sa začne diať v prvých minútach, keď bežný režim prestane fungovať?
Ochrana mäkkého cieľa neznamená urobiť z firmy pevnosť
To je ďalší častý omyl. Nie je reálne ani žiaduce z hotela, reštaurácie, školy alebo administratívnej budovy vytvoriť neprístupný objekt.
Práve otvorenosť je často podstatou ich fungovania.
Preto sa ochrana mäkkých cieľov neobmedzuje iba na kamery, fyzickú ochranu alebo technické zabezpečenie.
Európska komisia pri ochrane verejných priestorov zdôrazňuje aj posudzovanie zraniteľnosti, plánovanie, zvyšovanie povedomia, školenie ľudí a spoluprácu verejného a súkromného sektora. Výslovne pritom pracuje aj so súkromnými prevádzkovateľmi v oblastiach hospitality, obchodu, verejnej dopravy či veľkých podujatí.
A tu sa dostávame k niečomu, čo môže ovplyvniť prakticky každá organizácia: pripravenosť vlastných ľudí a vlastných procesov.
Rok 2026 priniesol dôležitý posun aj na Slovensku
V júni vláda SR schválila Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 až 2030. Jej cieľom je zvýšiť bezpečnosť a odolnosť miest, kde sa denne pohybuje veľké množstvo ľudí. To však treba interpretovať správne.
Neznamená to, že od roku 2026 vznikla každej firme nová zákonná povinnosť „ochrany mäkkého cieľa“.
Také tvrdenie by bolo zavádzajúce. Koncepcia predovšetkým ukazuje, že odolnosť miest s vysokou koncentráciou ľudí sa stáva systematickou bezpečnostnou témou, nie témou, ktorú má zmysel riešiť až po incidente.
A tento princíp je pre podnikateľov veľmi dôležitý.
Podnikatelia pritom v civilnej ochrane nie sú mimo systému
Aj tu pretrváva mýtus: „Civilná ochrana je záležitosť štátu, obcí a škôl.“ Nie je.
Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva výslovne upravuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov. V závislosti od konkrétnej situácie ide napríklad o plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, jeho aktualizáciu a precvičovanie či ďalšie opatrenia civilnej ochrany.
A zákon pozná aj pojem, ktorý je pre podnikateľa mimoriadne zaujímavý: „osoba prevzatá do starostlivosti“. Ide aj o osobu, ktorá nie je zamestnancom, ale s vedomím firmy sa nachádza v priestoroch, ktoré firma užíva. Inými slovami, pri uvažovaní o mimoriadnej udalosti nemusíte myslieť iba na svojich zamestnancov.
V prevádzke máte zákazníkov, hostí, návštevy, dodávateľov či ďalšie osoby.
Skutočný test pripravenosti má len niekoľko otázok
Predstavte si mimoriadnu situáciu vo vašej prevádzke. Nemusí ísť iba o násilný útok.
Môže dôjsť k požiaru, bombovej hrozbe, potrebe okamžite opustiť alebo naopak neopúšťať budovu, výpadku elektrickej energie, vody, elektronickej komunikácie alebo k inej udalosti, ktorá naruší bežný chod.
Teraz si skúste odpovedať: Kto začne situáciu riadiť?
- Vie to aj v prípade, že konateľ alebo riaditeľ práve nie je prítomný?
- Ako informujete ľudí?
- Vedia zamestnanci, čo majú robiť? Alebo budú najskôr hľadať človeka, ktorý „má na starosti bezpečnosť“?
- Viete, čo urobíte s klientmi, návštevníkmi alebo hosťami, ktorí vašu budovu nepoznajú?
- Kedy ste tieto postupy naposledy reálne precvičili?
Práve tu je rozdiel medzi dokumentom uloženým v počítači a organizáciou, ktorá je na mimoriadnu udalosť skutočne pripravená.
Najväčším bezpečnostným prvkom niekedy nie je technológia. Sú ním pripravení ľudia.
Prevenciu násilných útokov a elimináciu samotnej hrozby nemožno preniesť na bežného zamestnávateľa. V tejto oblasti majú zásadnú úlohu bezpečnostné a policajné zložky. Organizácia však môže významne ovplyvniť následky udalosti.
Odborné podklady ku koncepcii preto zdôrazňujú systematickú prípravu ľudí nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti potrebné na zvládnutie situácie. To je možno najdôležitejšie posolstvo celej témy.
Nemusíte vedieť predvídať každú mimoriadnu udalosť. Potrebujete však vedieť, čo urobíte, keď nastane.
Takže týka sa téma mäkkých cieľov aj podnikateľov?
Určite nie každá firma je automaticky mäkkým cieľom. Ale tvrdenie „toto je iba téma pre školy, nemocnice a štát“ už neobstojí.
Ak prevádzkujete miesto:
- do ktorého má prístup verejnosť,
- v ktorom sa pravidelne zhromažďuje väčší počet ľudí,
- kde sa nachádzajú klienti, hostia alebo návštevníci,
- alebo kde by mimoriadna udalosť mohla výrazne ohroziť život, zdravie či majetok,
má zmysel položiť si otázku, ako je vaša organizácia pripravená.
Nie preto, aby ste očakávali najhoršie. Ale preto, aby vás mimoriadna situácia nezastihla bez jasných pravidiel, zodpovedností a pripravených ľudí.
Civilná ochrana vo firme nemá byť dokument pre kontrolu
Má byť systémom, ktorý pomáha organizácii pripraviť sa na situácie, keď bežné fungovanie prestane platiť.
MG Group v rámci služby Civilná ochrana analyzuje možné ohrozenia, pomáha nastaviť opatrenia na znižovanie rizík, vypracovať potrebnú dokumentáciu, plán ochrany a evakuácie, určiť zodpovednosti a zabezpečiť odbornú prípravu.
Pre podnikateľa môže byť prvým krokom oveľa jednoduchšia otázka než štúdium zákona:
Vieme dnes povedať, čo by sa u nás dialo počas prvých desiatich minút mimoriadnej udalosti?
Ak odpoveď nie je jednoznačná, stojí za to preveriť súčasný stav.
Bezpečnosť nezačína vo chvíli, keď sa niečo stane. Začína sa pripravenosťou na situáciu, o ktorej dúfame, že nikdy nenastane.