Práca v stoji a v sede

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci ustanovuje:

  1. požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci,
  2. prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov
  3. prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov
  4. hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce
  5. opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci
  6. postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže
  7. kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže
  8. opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž
  9. postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci
  10. opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci

My sa dnes zameriame na prácu v stoji a v sede – dve najčastejšie sa vyskytujúce polohy pri práci a na súvisiacu fyzickú nepohodu.

Fyzická nepohoda je na účely tejto vyhlášky pocit fyzického obmedzenia a záťaže pri práci, ktoré sťažujú pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, videnie alebo sluch.

Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným pohybom končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh. Presné ergonomické hodnoty nastavenia pracoviska (pracovnej plochy, stola, stoličky, strojného zariadenia a pod.) sú uvedené v spomínanej vyhláške, pre predstavu sú orientačne zobrazené na obrázkoch.

Z fyziologického hľadiska je sed výhodnejší kvôli menšej energetickej náročnosti a menšej zaťaženosti dolných končatín, pohyby rúk sú presnejšie, jemnejšie a celkové sústredenie na prácu väčšie. Problémom môže byť obmedzenie rozsahu pohybov, hypokinéza nôh, riziko kardiovaskulárnych ochorení, riziko vzniku ochorenia karpálnych tunelov, ochorenia chrbtice a pod.

Výhody práci v stoji sú možnosť striedania polôh, väčší dosah končatín, väčšia bdelosť, väčšia sila, možnosť striedania pracovísk, možnosť rýchleho úniku v prípade ohrozenia. Hlavnou nevýhodou sú zdravotné problémy, pretože ľudské nohy nie sú na trvalé zaťaženie dimenzované. Nastáva prelomenie nožnej klenby (ploché nohy) spojené s nebezpečenstvom ďalšieho ochorenia nôh (kŕčové žily) a chrbtice.

Najlepším riešením je práca, pri ktorej má zamestnanec možnosť striedať pracovné polohy, čo mu v ideálnom prípade umožňuje dokonalá ergonomická variabilita jeho pracoviska – napr. výškovo nastaviteľný pracovný stôl, nastaviteľná stolička či strojné zariadenie. V neposlednom rade je dobré používať dostupné pracovné pomôcky ako sú ortopedická a zdravotná obuv, protiúnavové rohože, opierky nôh a pod.

Dobre premyslená ergonómia pracoviska zároveň minimalizuje bolesť kĺbov a svalov, znižuje stres s tým spojeným. S ohľadom na uvedené skutočnosti je pochopiteľné, že čoraz viac firiem považuje ergonómiu práce za vysoko dôležitú. Často stačí vykonať len drobné úpravy, ich možnosti sú však veľmi rozmanité.

Rozhodnutie začať striedať pracovnú polohu súvisí s odhodlaním pre celkovú zmenu životného štýlu a s ochotou začleniť variácie v najrôznejších formách do každodenného života. Okrem toho by sa človek mal naučiť vyhýbať sa aj nesprávnym pohybom a návykom v každodennom živote – dodržiavať správny sed, ktorý znamená mať 90-stupňové uhly v kolenách, lakťoch aj bedrových kĺboch. Kolená treba mať pri sede od seba, čomu sa niekedy hovorí aj chlapský sed. Podobné zásady sa dajú dodržiavať aj pri iných bežných pracovných činnostiach, aby bola chrbtica v tzv. chránenej pozícii. Nikdy napríklad nedvíhame predmety zo zeme tak, že sa po ne zohneme s vystretými nohami. Vždy pokrčíme nohy v kolenách, v podrepe napneme stehenné svaly, vtiahneme brucho a s rovným chrbtom zodvihneme predmet. Tak isto je dobré zaradiť do svojho životného štýlu športové aktivity s tzv. koordinovaným pohybom. Počas nich je pohyb väčšinou pod našou kontrolou a patrí sem napríklad beh, cyklistika (s výškou riadidiel tak, aby drieková chrbtica nebola v predklone), plávanie, joga, beh na lyžiach alebo chôdza s palicami.

ZDROJ: –

Aký užitočný bol tento príspevok?

Kliknutím na hviezdičku ho ohodnotíte!

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 14

Zatiaľ žiadne hlasy! Buďte prvý, kto ohodnotí tento príspevok.

Prihláste sa na odber noviniek