Pracovná zdravotná služba (PZS), 8 kľúčových informácií pre zamestnávateľa

Pracovná zdravotná služba patrí medzi zákonné povinnosti každého zamestnávateľa, keďže sa prostredníctvom nej zabezpečujú odborné služby na ochranu zdravia zamestnancov pri práci, pričom kľúčovým cieľom je aktívna prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie práceschopnosti zamestnancov. V tomto blogu vás prevedieme komplexne celou problematikou PZS.

Detailne si vysvetlíme, koho sa táto povinnosť reálne týka, kto môže vykonávať, resp. poskytovať Pracovnú zdravotnú službu, aké povinnosti pre vás v tejto oblasti vyplývajú a aké riziko alebo sankcie hrozia podnikateľom pri podcenení týchto povinností.

V texte nájdete informácie v týchto oblastiach

  1. Legislatívny rámec PZS
  2. Pre koho je povinná Pracovná zdravotná služba?
  3. Aké má povinnosti zamestnávateľ pri ochrane zdravia pri práci?
  4. Čo je reálnym prínosom Pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľa?
  5. Kto vám môže poskytnúť službu Pracovnej zdravotnej služby?
  6. Povinné lekárske preventívne prehliadky
  7. Choroba z povolania ako riziko neplnenia si povinností
  8. Skúsenosti z praxe kvalitne realizovanej PZS vo firmách 

 

1) Legislatívny rámec PZS

Pracovná zdravotná služba ako zdravotný dohľad pre zamestnávateľov definuje  zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ochrane zdravia“).

V tomto zákone nájdete presnú definíciu pojmu Pracovná zdravotná služba, resp. jednotlivé povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia ich zamestnancov. V zákone je definovaná náplň činnosti Pracovnej zdravotnej služby, podmienky pre vydanie a odobratie oprávnenia na výkon Pracovnej zdravotnej služby zo strany UVZ SR, povinnosti poskytovateľov Pracovnej zdravotnej služby ako aj nástroje posudzovaním zdravotných rizík v pracovných kategóriách.

Cieľom a zmysom legislatívy upravujúcej Pracovnú zdravotnú službu je, aby PZS bola pre zamestnávateľa zmysluplnou a rentabilnou službou, pretože prevencia pred chorobami a úrazmi zamestnancov je štatisticky lacnejšia ako následná liečba. Zamestnávateľ má možnosť si zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu dvoma spôsobmi,

  • vlastnými odbornými zamestnancami alebo
  • môže si zmluvne dohodnúť vykonávanie PZS dodávateľským spôsobom

Náš TIP – V prípade, ak sa rozhodne zamestnávateľ si zabezpečiť Pracovnú zdravotnú službu vlastnými zamestnancami, tak musí mať vlastný tím odborných zdravotníckych pracovníkov, v čele s lekárom s atestáciou v oblasti Pracovného lekárstva, resp. verejného zdravotníka a zdravotnú sestru. Za zmysluplnú ekonomickú hranicu sa považuje počet zamestnancov podľa komodity a rizika práce nad 600-1.000 zamestnancov.

 

2) Pre koho je povinná Pracovná zdravotná služba?

Zdravotný dohľad formou PZS a ochrana zdravia pri práci sa týka len tých podnikateľov, ktorí sú zamestnávateľmi. Zákon presne definuje

  • zamestnávateľa ako každú fyzickú (SZČO) alebo právnickú osoba, ktorá zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a v prípade, že tak ustanovujú iné osobitné právne prepisy, aj v obdobných pracovných vzťahoch, zamestnávateľom je aj právnická a fyzická (SZČO) osoba, u ktorej prebieha praktické vyučovanie žiakov a študentov.
  • zamestnancom je fyzická osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj žiak strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe .

Od 1. januára 2018 musí mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie zdravotného rizika práce. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie, sú povinní zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia. Kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická alebo právnická osoba s odbornou spôsobilosťou pre túto činnosť. Zoznam jednotlivých rizikových prác je uvedený v zákone č. 355/2007, prehľad počtu zamestnancov v oblasti rizikových prác uvádza priebežne aj ÚVZ na svojom webe. (Za rizikovú prácu sa považuje práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou)

Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdeľuje v §31 práce do týchto štyroch kategórií.

Kategória 1 – práce bez rizika poškodenia zdravia (obyčajne zamestnanci na dohodu alebo na skrátený pracovný čas, do tejto kategórie môžu byť zaradení aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu 8 hodín denne, ale za podmienok, že nespĺňaju podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007 o zaradení do Kategórie 2).
Kategória 2 –  všetky práce, ktoré spĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007., pričom konkrétne faktory pracovného prostredia sa posudzujú podľa osobitných predpisov. Do kategórie 2 môže byť zaradených veľká skupina profesií – od administratívnych pracovníkov, manažérov, účtovníkov, obchodníkov cez učiteľov, zdravotníkov, predavačov, kuchárov, čašníkov až po robotníkov, upratovačov či vodičov.
Kategória 3 –  práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia (obyčajne nadlimitné hodnoty hluku, prachu, chladu, teploty, vibrácií, ..)
Kategória 4 –  práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok (na zníženie rizika v kategórii 4 je potrebné preukázateľne vykonať maximalné technické, organizačné a iné ochranné opatrenia vrátane použitia  osobných ochranných pracovných prostriedkov).

Náš TIP Presná kategorizácia profesií a ich rizík nie je zákonom definovaná, nakoľko formálne označená pozícia (napr. Zvárač alebo Pracovník na výrobnej linke) môže u rôznych zamestnávateľov byť vystavená rôznym faktorom rizika. Zákon hovorí pri jednotlivých kategóriách iba vo všeobecnej rovine. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o stupni rizikovosti pracovných pozícií vašich zamestnancov vám odporúčame sa obrátiť na svojho poskytovateľa Pracovnej zdravotnej služby alebo na Úrad verejného zdravotníctva, ktorý  vám poradí, do ktorých kategórií by mali vaši zamestnanci patriť.

O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje výlučne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (podľa miesta sídla zamestnávateľa), a to buď na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. (Príkladom môže byť zamestnávateľ, ktorý má vytvorenú pracovnú pozíciu – Strojník výroby, ktorá bola rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zaradená do tretej kategórie z dôvodu zvýšenej fyzickej záťaže).

 

3) Aké má povinnosti zamestnávateľ pri ochrane zdravia pri práci?

Zákon o ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľom pri ochrane zdravia pri práci viaceré povinnosti:

  • mať Rozhodnutie RUVZ o uvedení priestorov do prevádzky (aj v prípade nájomného vzťahu), na vybrané prevádzky stačí iba oznamovacia povinnosť
  • zabezpečiť Posúdenie zdravotného rizika práce a pracovného prostredia,
  • viesť evidenciu zamestnancov, zaradených do kategórie rizika 2 a vyššie
  • zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opakovane posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
  • zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len ako „faktory práce a pracovného prostredia“) na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi
  • absolvovať Školenia Prvej pomoci, výsledkom školenia je platný certifikát, ktorého platnosť je 24 mesiacov
  • absolvovať Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa osobitných predpisov (s intervalom 12-36 mesiacov podľa typu rizika, práca vo výškach 1x za 5 rokov)
  • uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, 20 rokov od skončenia tejto rizikovej práce, prípadne na inak ustanovenú dĺžku doby podľa zákona,
  • mať Lekárničku, jej obsah a umiestnenie musí byť v súlade s platnými predpismi
  • mať Prevádzkový poriadok, ktorý treba zabezpečiť pre všetky vybrané prevádzky 

Náš TIP – prevádzky so zákonnou povinnosťou mať prevádzkový poriadok :zariadenia spoločného stravovania , ubytovacie zariadenia , poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zariadenia pre deti a mládež, telovýchovno-športové zariadenia, prevádzkovatelia umelých a prírodných kúpalísk, zariadenia starostlivosti o ľudské telo, zariadenia sociálnych služieb, resp. všetky prevádzky s uvedeným rizikom – pracoviská s výskytom chemických a biologických faktorov, pracoviská s výskytom hluku, pracoviská s faktorom vibrácií, pracoviská s výskytom manipulácie s bremenami, pracoviská so záťažou teplom alebo chladom. 

  • zabezpečiť Osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zdravia pred vznikom chorôb z povolania
  • predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
  • poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

 

4) Čo je reálnym prínosom Pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľa?

Pracovná zdravotná služba vykonáva formálne Zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.

Činnosť pracovnej zdravotnej služby z pophľadu zamestnávateľa zahŕňa najmä nasledovné aktivity: 

  • dohľad nad pracovnými podmienkami, čiže pomáha znižovať a eliminovať riziká vzniku choroby z povolania
  • posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v predpísaných intervaloch,
  • poradenstvo pre zamestnávateľa, zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Náš TIP – pravidelnými preventívnymi prehliadkami v predpísanom intervale dokážete u viacerých typov rizika (napr hlučnosť, zlé svetelné podmienky, ..) parametrizovať % (percentálne) poškodenia zdravia daného zamestnanca a vedieť z časového vývoja rastu % poškodenia korigovať podmienky pre výkon práce alebo predísť vážnemu poškodeniu a chorobe z povolania.

 

Celkový popis činností a úloh PZS u zamestnávateľa je nasledovný

  • identifikácia rizík choroby z povolania u zamestnávateľa;
  • sledovanie expozície zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a prostredia;
  • hodnotenie rizík z danej expozície
  • poskytovanie poradenstva a návrh opatrení (ohľadne stavu pracovného prostredia a pracovných podmienok, zabezpečenia kvality a dostatočného množstva pitnej vody na pracovisku, ohľadne zariadení na osobnú hygienu a iných zariadení, stravovania zamestnancov);
  • systematické a pravidelné sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov;
  • zabezpečenie očkovania (ak je v pracovnom prostredí prítomné biologické riziko, proti ktorému je dostupná očkovacia látka);
  • spolupráca so zamestnávateľom pri realizácii a organizovaní systému prvej pomoci, zamestnávateľ musí mať na pracovisku vybraných pracovníkov v oblasti prvej pomoci ako absolventov kurzu prvej pomoci u certifikovaného poskytovateľa
  • podpora pri vypracovaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov;

  

5) Kto vám môže poskytnúť službu Pracovnej zdravotnej služby?

Pracovnú zdravotnú službu môžu poskytovať nasledovné osoby a subjekty 

  • lekár so špecializáciou na výkon PZS
  • verejný zdravotník
  • tím poskytovateľa Pracovnej zdravotnej služby

Náš TIP – oficiálny zoznam poskytovateľov oprávnených poskytovať služby pracovnej zdravotnej služby sa nachádza na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v sekcii Pracovná zdravotná služba, pri novele zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v roku 2018 bolo odobratá možnosť vykonávať služby PZS bezpečnostným technikom.

 

6) Lekárske preventívne prehliadky

Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je každý zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

U kategórii 1 a 2 nie je potrebné vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci. To sa však netýka profesií, u ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu osobitými predpismi:

  • Práce vo výškach
  • Práca so zobrazovacou jednotkou (PC alebo aj stroje vo výrobe, ktoré majú monitor)
  • Nočná práca
  • Práca vodiča z povolania – vedenie motorových vozidiel
  • Práca s bremenami

U zamestnancov, ktorí vykonávajú tieto profesie, je vymenovaný povinný rozsah preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci vrátane záveru preventívnej prehliadky – Vestník MZ SR 2016/29-38. Preventívnu prehliadku musia absolvovať v kategórii 2 aj všetci zamestnanci, ak sú držiteľmi preukazov, osvedčení alebo dokladov, napr. obsluha a oprava kotla I.-IV. triedy, viazač bremien, lešenársky preukaz, revízny technik a pod.

Náš tip: Je dôležité podrobne sa oboznámiť s osobitnými predpismi upravujúcimi vyššie uvedené typy práce, keďže zamestnávateľovi pri nich vyplýva mnoho povinností. Napr. práce so zobrazovacou jednotkou sú upravené Nariadením vlády č. 276/2006 Z.z.   

V prípade zamestnancov Kategórie 3 sú pravidelné lekárske prehliadky povinné spravidla 1krát  za 2 roky a u zamestnancov Kategórie 4 je to 1krát za rok. Vyšetriť takýchto zamestnancov môže len pracovný lekár, príp. praktický lekár, ktorý je členom tímu PZS.

Náš tip: Ak sa zamestnanec vracia po rodičovskej dovolenke, prípadne po dlhodobej PN, je vhodné poslať ho na preventívnu prehliadku aj v tomto prípade.

 

Rady z praxe ohľadom preventívnych prehliadok

  • Je potrebné brať do úvahy, že rozsah prehliadky pre práce s osobitným predpisom je uvedený vo Vestníku MZ SR. Pri kontrole je potrebné dodržiavať nielen minimálny rozsah preventívnej prehliadky (čo Vám PZS určite odporučí), ale dbať na správnosť úkonov.
  • Preventívna prehliadku u obvodného lekára – problémom preventívnej prehliadky u obvodného lekára (vo vzťahu k práci) môže byť fakt, že pre daný typ rizika je vyhláškou (Vestník MZ SR 2016/29-38) predpísaný typ prehliadky  s detailným popisom vyšetrení. Výstupná správa z takejto prehliadky (Lekársky posudok o spôsobilosti zamestnanca na prácu) má tiež predpísanú formu, ktorej súčasťou sú presne definované odporúčania. Pokiaľ obvodný lekár nemá špecifikáciu rizika zo strany PZS a doporučený typ preventívnej prehliadky, tak nedokáže vykonať relevantnú preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Veľakrát sa stane, že obvodný lekár realizuje bežnú preventívnu prehliadku (vrátane EKG, vyšetrenie krvi a moču) a na základe výsledkov vyšetrenia dá stanovisko k celkovému zdravotnému stavu, nie však k spôsobilosti zamestnanca na danú prácu s jej konkrétnymi rizikami. Konateľ však realizáciou takejto “všeobecnej” prehliadky úplne prichádza o informáciu ohľadom rizika zdravotného stavu (budúceho) zamestnanca voči konkrétnemu riziku (jednostranné zaťaženie, hluk, vibrácie, prach, …) jeho práce. Tým pádom celá preventívna prehliadka sa minula účinku z pohľadu ochrany konateľa voči vysokým finančným postihom z dôvodu rizika choroby z povolania.
  • Ak  vaši zamestnanci pracujú v noci, je dôležitá znalosť §98 Zákonníka práce, aby ste vedeli posúdiť, či potrebujete od dodávateľa PZS  služby ohľadne nočnej práce (nakoľko periodicitu a rozsah prehliadky pri nočnej práci usmerňuje osobitný predpis).

    Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnanec pracujúci v noci, z pohľadu zákonníka práce, je zamestnanec, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

 

7) Choroba z povolania ako riziko neplnenia si povinností

Najvážnejším rizikom je vznik choroby z povolania u zamestnanca. Choroba z povolania je choroba, ktorá spadá do zoznamu chorôb z povolania  a vznikla pri vykonávaní práce. To musí potvrdiť špecialista na to určený. Ak sa tak stane, zamestnávateľ musí reagovať podľa zákona. Zamestnanca preloží alebo mu dá odstupné.

Do skupiny najčastejšie hlásených chorôb z povolania  patrí syndróm karpálneho tunela. Prejavuje sa zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Typickými povolaniami s touto diagnózou sú kaderníčky, holičky, krajčírky, šičky, pedikérky, krajčírky, taktiež huslisti a gitaristi.  Ľudia dlhodobo pracujúci s PC myšou tiež patria medzi početnú skupinu, ktorá na toto ochorenie trpí. 

š TIP – keďže  častejšou príčinou vzniku syndrómu karpálneho tunela je chronická záťaž a dlhodobé fyzické preťaženie zápästia prácou alebo inou jednotvárnou činnosťou, resp. nevhodnou ergonómiou (polohou) rúk pri práci, doporučuje pri typických problémových praovných pozíciách (účtovníčka, grafik, pracovník back officu) pri práci na počítači optimalizovať polohu rúk a zapästia (opora lakťa, gelové pdložky pod zápästie, rozcvičenie rúk, …)

Druhé najčastejšie ochorenie (hore uvedená) choroba z vibrácií, sa prejavuje na častiach tela, kde vibrácie pôsobia. Väčšinou sú postihnuté ruky zamestnanca, ktorý pracuje s vibrujúcimi nástrojmi (stavebníctvo, strojárska výroba, montáže). Toto ochorenie má viacero štádií. Medzi príznaky patrí bolesť rúk, prstov pri práci s nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov. Typickými povolaniami s týmito chorobami sú pracovníci z montážnych liniek, strojárskej a stavebnej výroby.

Tretie najčastejšie ochorenie (vyššie uvedená porucha sluchu z hluku) sa prejavuje najmä nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach. Typickými pracoviskami sú stavebné areály, betonárky, strojárenská a hutná výroba, železničná doprava, kameňolomy a štrkopiesky.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak má ošetrujúci lekár, ktorý poskytuje bežnú zdravotnú starostlivosť, podozrenie, že ochorenie jeho pacienta môže súvisieť s vykonávanou prácou, doporučí vyšetrenie u špecialistu. Jeho úlohou je túto skutočnosť overiť. Takéto ochorenie môže byť posudzované a hodnotené iba na špecializovanom pracovisku v odbore Pracovné lekárstvo.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa, ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania? 

Zamestnávateľ je povinný zamestnanca, ktorému bola priznaná choroba z povolania, preradiť na iné vhodné pracovné miesto s ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Ak  iné vhodné miesto nemá, môže mu dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. V takom prípade však zamestnávateľ musí vyplatiť odstupné. Výška odstupného je podľa Zákonníka práce najmenej desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca.

UPOZORNENIE – uznaná choroba z povolania, resp. nemožnosť vykonávať prácu kvôli chorobe z povolania (napr. účtovníčka nedokáže ovládať PC cez počítačovú myš kvoli syndrómu karpálneho kanála) nie je dôvodom na „automatické“ ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čiže sa môže stať, že zamestnávateľ bude mať po uznaní choroby z povolania v pracovnom pomere zamestnanca, ktorý nedokáže zo zdravotných dôvodov (nejaký čas) vykonávať svoju prácu. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ podľa Zákonníka práce rátať s odstupným vo výške 10-20 priemerných platov.

Aké náhrady škody môže zamestnanec požadovať?

Ak bola zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok aj na náhradu škody. Môžu byť priznané tieto náhrady škody:

  • náhrada za bolesť
  • náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
  • jednorazové vyrovnanie
  • úrazová renta
  • náhrada spojená s liečením

 

8) Skúsenosti z praxe kvalitne realizovanej PZS vo firmách 

Stále existuje veľa (hlavne menších) firiem, ktoré vnímajú vďaka svojej neznalosti Zdravotný dohľad formou Pracovnej zdravotnej služby ako nutné zlo, ako formu “štátneho výpalného” alebo dokonca formu akejsi “dane”. Väčšina stredných a veľkých firiem pochopila, že aktivity v oblasti Zdravotného dohľadu v spolupráci s poskytovateľom Pracovnej zdravotnej služby môže okrem ochrany zdravia a prevencie pred chorobami z povolania priniesť aj

  • zvýšenie loajality zamestnancov starostlivosťou o zdravotný stav zamestnancov formou preventívnych zdravotných prehliadok (i v rámci sociálneho programu v rozsahu širšom ako prehliadka povinná zo zákona)
  • stabilizáciu manažmentu formou sociálneho programu vrátane manažérskych preventívnych prehliadok (vrátane zahraničných kliník)
  • zlepšenie tímovej spolupráce zamestnancov prostredníctvom zdravotníckych aktivít na firemných teambuildingoch
  • zníženie fluktuácie na základe zlepšenia pracovných podmienok a ergonómie pracoviska spoločnosti
  • zdravotná prevencia formou Dňa zdravia na pracovisku (s realizáciou vyšetrení na prevenciu zdravotných problémov a ťažkostí zamestnancov)
  • zníženie praceneschopnosti v oblasti pohybového aparátu  na základe realizovanej Školy správneho sedenia

 

 

Sankcie pri nesplnení povinností ohľadom PZS

Zákon o ochrane zdravia ustanovuje množstvo ďalších povinností, nesplnenie ktorých možno považovať za priestupok alebo iné správny delikt, pričom za priestupky môžu príslušné orgány uložiť povinný subjektom pokutu až do výšky 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za iné správne delikty môžu uložiť pokutu vo výške od 150 do 50 000 eur v závislosti od konkrétneho porušenia zákona.

 

 

formulár pre rýchlu cenovú ponuku