Stručný manuál pre zamestnávateľa ako sa vyhnúť problémom a komplikáciám v oblasti PZS

Pripravili sme pre vás stručný prehľad základných povinností (v závere s formulárom na vytlačenie) s komentármi v oblasti Zdravotného dohľadu (PZS).

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom, komplikáciám a pokutám, tak si tento materiál detailne preštudujte, resp. si v priloženom FORMULÁRI (na stiahnutie) označte oblasti, ktoré máte pokryté a vyriešené, resp. tie, ktoré by bolo dobré riešiť.

Postupne si teraz prejdeme oblasť Zdravotného dohľadu (Pracovnej zdravotná služby – PZS)a vymenujeme povinnosti zamestnavateľa, resp. konateľa (niekde s upresňujúcimi komentármi).

V tejto oblasti máte ako zamestnávateľ tieto povinnosti

• Uvedenie / schávalenie priestorov do prevádzkyschvaľuje RÚVZ na základe zaslaného formuláru, ktorý sa nachádza na stránkach RUVZ. Pre administratívne priestory postačuje iba oznamovacia povinnosť, elektronicky zaslaním vyplneného formuláru.
• Posúdenie a zhodnotenie rizika pracoviska(identifikácia rizikových faktorov, posudzuje PZS pri pravidelnom audite/reaudite, je súčasťou dokumentácie)
• Kategorizácia rizika (1-4) každej pracovnej pozície, posudzuje PZS pri pravidelnom audite/reaudite, je súčasťou dokumentácie PZS
• Osvedčenia na špecifické pracovné činnosti vyžadujúce osvedčenie,zdokladovať (VZV, Lešenársky, kuričský…), je potrebné aby pri výkone konkrétnej činnosti spoločnosť viedla, uchovávala a aktualizovala osvedčenia a povolenia k jednotlivým činnostiam
• Lekárske preventívne prehliadky(LPP), stanovenie rozsahu vstupných a opakovaných LPP vo vzťahu k práci, zabezpečiť a dohliadať na realizáciu LPP vo vzťahu k práci v odporúčanej frekvencii (12-36 mesiacov), predovšetkým u zamestnancov u ktorých to vyplýva z osobitých predpisov, napríklad nočná práca, vedenie motorových vozidiel ( nad 3,5T) a iné.
• Školenie prvej pomoci (ŠPP),zákonná povinnosť zabezpečiť zaškolenie u minimálne 10% zamestnancov, resp. na každej smene, prevádzke – výstup zo školenia je certifikát o absolvovaní ŠPP, ktorý je potrebné aktualizovať každých 36 mesiacov.
• Zabezpečenie pitného a stravovacieho režimu, v prípade teplých dní, alebo práce v chladnom prostredí je potrebné zabezpečiť nadštandard vo forme nápojov naviac alebo teplých nápojov.
• Pravidelný audit pracoviska,vyplýva zo zákona o ochrane zdravia a z dôvodu meniacich sa skutočností, dispozícia pracoviska, zmena v pracovnom zaradení zamestnanca a iné, je potrebné pravidelne tieto zmeny posudzovať a zapracovať do aktuálnej dokumentácie.
• Prevádzkový poriadok,– je potrebné vypracovať pre prevádzky, u ktorých to vyžaduje zákon, prevádzky s potrebou Prevádzkového poriadku delíme na dve kategórie 

a) presne definované prevádzky

1. zariadenia spoločného stravovania
2. ubytovacie zariadenia
3. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
4. zariadenia pre deti a mládež
5. telovýchovno-športové zariadenia
6. prevádzkovatelia umelých a prírodných kúpalísk
7. zariadenia starostlivosti o ľudské telo
8. zariadenia sociálnych služieb
9.  

b) prevádzky s uvedenou expozíciou rizikového faktoru

1. pracoviská s výskytom chemických a biologických faktorov
2. pracoviská s výskytom hluku
3. pracoviská s faktorom vibrácií
4. pracoviská s výskytom manipulácie s bremenami 
5. pracoviská so záťažou teplom alebo chladom

Prevádzkové poriadky týchto uvedených prevádzok podliehajú aj schváleniu RUVZ.

V závere ešte uvedieme Mýty v oblasti PZS

My sme naozaj malá firma, počuli sme, že my PZS nepotrebujeme.

PZS je služba, ktorá sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na počet zamestnancov alebo formu pracovno-právneho vzťahu. Zákon hovorí, že ak zamestnávateľ zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, musí mať zabezpečené služby PZS. Nezáleží pri tom, či zamestnáva zamestnancov na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu. Aj na zamestnávateľa s jediným zamestnancom na dohodu (i na občasnú činnosť) sa vzťahuje táto povinnosť.

Aké choroby z povolania už len môžu vzniknúť v kancelárii? Veď my nepracujeme v bani alebo pri vysokej peci.

Do skupiny najčastejšie hlásených chorôb z povolania – ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia – patrí syndróm karpálneho tunela. Prejavuje sa zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Tento zdravotný problém je typický pre dlhodobú aktivitu zápästia (v obchodných firmách bežne účtovníčka pri práci s PC myšou, inak holičky, pedikérky, profesionálni hráči na husle alebo gitaru, …). Odstupné za túto diagnózu može dosiahnuť čiastky v desaťtisícoch €  (za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenie, náklady na liečenie, úrazová renta, jednorázové vyrovnanie ..).

Kto by už v dnešnej dobe práve v našej firme kontroloval stav PZS? A čo by tak kontroloval?

Kľúčovým rizikom obchodnej firmy z pohľadu PZS sú choroby z povolania (typicky ochorenie pohybového aparátu, resp. karpálny tunel, kde firme hrozí poskytnutie kompenzácií zamestnancovi v sumách, ktoré ohrozujú existenciu firmy (obyčajne desaťtisíce € za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenie, náklady na liečenie, ..).

Z pohľadu “bežných” kontrol je pomerne častým dôvodom kontroly udanie(bývalých) zamestnancov alebo dokonca konkurencie.

Pre nás robí PZS bezpečnostný technik, nepotrebujeme na to špecializovanú firmu.

Pri novele zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v roku 2018 bolo odobratá možnosť vykonávať služby PZS bezpečnostným technikom, takže keď vám dodnes tieto služby bezpečnostný technik poskytuje, tak už minimálne tretí rok na to nemá oprávnenie.

Školenie prvej pomoci nám robí kolega, on robil päť rokov na záchranke.

Zo zákona povinné školenie Prvej pomoci (s predpísaným rozsahom, pravidelnou periódou 24M, končiace testom a certifikátom) môže vykonávať len jedinec alebo spoločnosť so schváleným a akreditovaným kurzom zo strany Ministerstva zdravotníctva.

My chodíme na preventívne prehliadky k svojmu obvodnému lekárovi, ten pozná najlepšie náš zdravotný stav.

Problémom preventívnej prehliadky (vo vzťahu k práci) je fakt, že pre daný typ rizika je vyhláškou (Vestník MZ SR 2016/29-38) predpísaný typ prehliadky  s detailným popisom vyšetrení. Výstupná správa z takejto prehliadky (Lekársky posudok o spôsobilosti zamestnanca na prácu) má tiež predpísanú formu, ktorej súčasťou sú presne definované odporúčania.

Pokiaľ obvodný lekár nemá špecifikáciu rizika zo strany PZS a doporučený typ preventívnej prehliadky, tak nedokáže vykonať relevantnú preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Veľakrát sa stane, že obvodný lekár realizuje bežnú preventívnu prehliadku (vrátane EKG, vyšetrenie krvi a moču) a na základe výsledkov vyšetrenia dá stanovisko k celkovému zdravotnému stavu, nie však k spôsobilosti zamestnanca na danú prácu s jej konkrétnymi rizikami.

Konateľ však realizáciou takejto “všeobecnej” prehliadky úplne prichádza o informáciu ohľadom rizika zdravotného stavu (budúceho) zamestnanca voči konkrétnemu riziku (jednostranné zaťaženie, hluk, vibrácie, prach, …) jeho práce. Tým pádom celá preventívna prehliadka sa minula účinku z pohľadu ochrany konateľa voči vysokým finančným postihom z dôvodu rizika choroby z povolania.

Pod blogom nájde tlačítko na stiahnutie s prehľadným zoznamom všetkých povinností podnikateľa, resp. za,mestnávateľa nielen v oblasti PZS, ale aj BOZP a OPP, Ochrany osobných údajov (GDPR), Odpadov, Registratúry a Civilnej ochrany.